Zmenila vám jazda výťahom život?

Nemôžem povedať, že jazda výťahom sama osebe zmenila môj život - ale určite môžem povedať, že zmenila určitú perspektívu v mojom živote, a tu je návod. Spoločnosť panoramatických výťahov

Narodil som sa a celý život žijem v Londýne. V roku 1992 som mal to potešenie navštíviť New York spolu so svojím manželom a mojou vtedy 13-ročnou dcérou. Zostali sme v Queense a navštívili sme mesto takmer každý deň počas nášho dvojtýždňového pobytu. Užili sme si každú minútu nášho pobytu v New Yorku. Atmosféru a priateľskosť, ktorú sme našli, treba pochváliť.

Čo mi však vždy utkvelo v pamäti, bol deň, keď sme sa rozhodli navštíviť dvojičky. A aj po všetkých tých rokoch sa s manželom stále rozprávame o tejto skúsenosti. Môj manžel je veľký vtipkár – musím povedať, že nie vždy vtipný, hoci si to myslí. Vydržal som s tým 42 rokov, takže to hádam nemôže byť zlé. Takže keď sme stáli v rade, aby sme si kúpili lístky na jazdu výťahom na malebné výhľady na vrchole veže, povedal predavačke: „Môžem mať len jednu cestu pre svoju manželku?

Pamätám si to ako včera. Užili sme si úžasnú jazdu výťahom, ktorá bola rýchlejšia ako čokoľvek, čo som zažil vo Veľkej Británii. Užili sme si panoramatické výhľady na veľké mesto New York. Išli sme do reštaurácie a so smiechom sme si dali 1 porciu kuracieho mäsa a hranolčekov medzi nás 3, žasli sme nad vašimi porciami jedla v USA v porovnaní so Spojeným kráľovstvom. A potom sme zišli dole – áno všetci traja – a pokračovali v prehliadke.

A čo urobilo túto nevinnú a príjemnú jazdu výťahom ešte pálčivejšou a významnejšou, je, samozrejme, 11. september.

Keď som bol prvýkrát svedkom toho, ako sa to odohralo v televízii, mnohým sa mi páčilo, myslel som si, že to bola len tá najstrašnejšia nehoda. Samozrejme, keď vletelo druhé lietadlo - vedeli sme o tom pravdu - bolo to nechutné.

Rovnako ako my všetci v Spojenom kráľovstve som smútil za našimi americkými priateľmi v deň, ktorý bol v očiach sveta najtragickejším. Neľudskosť človeka k človeku ukázala svoju škaredú tvár a následky boli nechutné. V ten deň prišlo o život 2 996 nevinných ľudí za tých najstrašnejších okolností, aké si možno predstaviť. 6000 ďalších zranených. Desiatky rodín sa stále snažia pochopiť svoju stratu a snažia sa žiť normálny život vo svete, kde normálne niekedy jednoducho neprídu.

Na tú jazdu výťahom myslím často. Myslím na všetkých ľudí, ktorí denne jazdili výťahmi obchodného centra. Dostať sa do ich kancelárií, aby si zarobili na živobytie. Všetci robia platný príspevok vo svojom živote a pre ostatných. Myslím na hasiča, políciu a ďalších nevinných ľudí, ktorí v ten deň skutočne položili život, aby pomohli iným.

Uvažujem o tom, že tak ako je tých, ktorých neľudskosť voči človeku presahuje hranice rozumu či chápania, je oveľa viac takých, ktorí majú veľkorysosť ducha a lásku k blížnemu v absolútne obrovských rozmeroch. To je upokojujúca myšlienka, pri ktorej sa snažím zostať.

Kto by si myslel, že jedna jazda výťahom môže priniesť toľko hľadania duší a rozjímania? Veže sú možno už dávno preč, ale veža ľudskej sily je trvalá a bude aj naďalej prežiť aj cez nepriazeň osudu.